Jedlé
huby

Čírovnica májová (calocybe gambosa)

 

Rastie od konca apríla do konca mája na lúkach, na okraji listnatých lesov a v krovinách na trávnatých stráňach. Je to veľmi chutná jedlá huba vhodná na akúkolvek úpravu, typická svojou múčnou vôňou, veľmi hustými a tenkými lupeňmi, krémovobielej farby a pevnou, mäsitou dužinou.

Klobúk má v priemere 60- 120 mm, najprv je zvoncovito klenutý, neskôr plocho rozprestretý, belavý až krémový, v dospelosti často žltohnedastý, hladký a holý.

Lupene sú 5- 9 mm široké, husté, tenké, pri hlúbiku zúbkom vykrojené, niekedy aj prirastené a žilkovito zbiehajúce, za mladi belavé, neskôr bledookrové.
Hlúbik je takmer bruškatý, neskôr valcovitý, plný, hrubý, hladký, belavý, často bledookrový.

Pozor! Mladé plodnice si možno pomýliť s prudko jedovatou vláknicou Patouillardovou, ktorá je za mlada tiež celá biela. Plodnice tejto huby však v dospelosti červenajú, plodnice čírovnice májovej zostávajú biele.

Najväčší výskyt: apríl – máj.

Hríb modrejúci (cyanoboletus pulve rulentus)

Rastie od mája do októbra v listnatých i v zmiešaných lesoch, najčastejšie pod dubmi a bukmi; zriedkavo ho možno nájsť aj v čistých smrečinách. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule. Hoci je to dobrá jedlá huba, intenzívne modrenie jej dužiny väčšinu hubárov neláka.

Klobúk má 40-80 mm v priemere, za mlada je polguľovitý, potom klenutý a napokon vankúšovite rozprestretý; býva sfarbený v rozličných odtieňoch hnedej farby, najprv je jemne zamatový, neskôr holý, za vlhka býva slizký.

Rúrky sú 7-15 mm dlhé, prirastené k hlúbiku alebo pri ňom vykrojené, najprv voskovožlté, potom olivovožlté; na vzduchu veľmi intenzívne modrejú. Póry sú spočiatku labyrintové, potom hranaté, premenlivej veľkosti, s priemerom asi 0,85 mm; sú rovnako sfarbené ako rúrky, po otlačení veľmi rýchlo a silno modrejú. 

Hlúbik je 40 – 70 mm dlhý a 6 – 18 mm hrubý, v mladosti trochu bruchatý, neskôr valcovitý. V dospelosti býva holý.

Dužina je žltá, v báze hlúbika často červená; na reze veľmi rýchlo a intenzívne modrie, akoby bola poliata atramentom.

Výskyt: máj – október.

Kuriatko jedlé (cantharellus cibarius)

 

Je to velmi chutná huba, ktorú v západnej Európe viac vyhľadávajú ako napr. hrib smrekový. Dužina kuriatka jedlého má veľmi tuhú konzistenciu, a preto je jednou z najťažšie strávitelných húb. Rastie vo velkých množstvách a hmyz ju takmer vôbec neznehodnocuje. Má príjemnú korenistú chuť a dajú sa z nej pripravovať jedlá na rôzne spôsoby.

Kuriatku jedlému sa veľmi podobá kuriatko bledé – Cantharellus pallens Pilát. Od predošlého sa líši mäsitejšími plodnicami a bledým, takmer bielym klobúkom. Inak žilky pod klobúkom sú rovnako žĺtkovožlté ako na kuriatku jedlom. Kuriatko bledé rastie najčastejšie v listnatých lesoch.

Výskyt: máj – november.

Masliak obyčajný (suillus luteus)

 

Nájdeme ho zvyčajne v húfoch, najčastejšie pod dvojihlicovými borovicami, najviac v nížinných boroch, ale aj v pásme kosodreviny. Je to kozmopolitický druh, vyskytuje sa na všetkých kontinentoch. Táto výbomá jedlá huba je ľahko strávitelhá, vhodná na prípravu hubových jedál na rôzne spôsoby. Má slabú, ale príjemnú ovocnú chuť i vôňu.

Klobúk má 40-120 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom vankúšovite až plocho rozprestretý, v strede máva niekedy aj tupý hrboľ. Je zvyčajne dosť tmavo sfarbený, ale často býva aj v bledších farebných odtieňoch. 

Výskyt: máj – november.

Kozák brezový (leccinum scabrum)

 

Na našom území ide o jeden z najrozšírenejších kozákov. Vyskytuje sa v celom miernom pásme severnej pologule. Je to výborná jedlá huba, najmä kým sú plodnice ešte mladé. Raste v zmiešaných lesoch, v hájoch, predovšetkým pod brezami. Medzi kozákmi je niekoľko podobných druhov, ktoré sa líšia viazanosťou na určitý druh dreviny.
 
Klobúk má 50-150 mm v priemere, najprv je polguľovitý, neskôr zvoncovitý a napokon vankúšovitý. Farby je sivohnedej až čiernohnedej, hladký alebo niekedy aj trochu vráskavý, s tupým okrajom.
 
Výskyt: jún – október.

Suchohríb hnedý (imleria badia)

 

Zvyčajne sa vyskytuje v humóznej pôde, ale môžme ho nájsť aj na prachnivých pňoch, na kúskoch dreva alebo na šiškách. Je to jedna z najhojnejších hríbovitých mäsitých húb vôbec. Nájdeme ho v ihličnatých a zmiešaných lesoch. Je to výborná jedlá huba, ktorá sa hodí do všetkych hubových jedál, na sušenie i na nakladanie do octu.
 
Klobúk má 40-150 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom vankúšovitý a dosť plochý, v starobe často s okrajom zdvihnutým nahor. Je gaštanovohnedý, zriedkavejšie plavohnedý alebo červenohnedý, niekedy až čiernohnedý.
 
Výskyt: jún – november.

Bedľa vysoká (macrolepiota procera)

 

Rastie na okrajoch lesa, na svetlých rúbaniskách, zväčša na trávnatých miestach pri ihličnatých aj listnatých stromoch. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule a taktiež v Afrike, Indii a v Austrálii. Mladé klobúky sa zvyčajne pripravujú na spôsob viedenského rezňa. Staršie plodnice bývajú veľmi aromatické a na jedenie sa používajú najčastejšie iba v zmesi s inými hubami. Pozor na zámenu s bedľou jedovatou a bedličkou ostrošupinatou. Na čo si dať pozor? Jedovatá bedľa záhradná sa líši tým, že ak ju prerežeme, zafarbí sa do červena alebo červenohneda. 
 
Klobúk má 100-300 mm v priemere, najprv je valcovitý alebo elipsoidný, neskôr kuželovite klenutý a napokon plocho rozprestretý, v strede vždy s hrboľom.
 
Výskyt: júl – október.

Hríb smrekový (boletus edulis)

 

Je kráľ medzi hubami. Príbuzných hriba smrekového je približne 30 druhov. Medzi najznámejšie patrí hríb dubový, sosnový, bronzový, brezový, hrabový. Ide o vynikajúcu jedlú hubu, vhodnú na ľubovoľnú úpravu. Rastie predovšetkým v horských a podhorských smrekových lesoch. Má príjemnú chuť a vôňu, ale nevonia tak intenzívne ako hríb dubový.
 
Klobúk má 60-250 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom plocho rozprestretý. Za mlada, kým je prikrytý ihličím, býva biely, potom hnedý a v dospelosti tmavohnedý (oveľa tmavší ako klobúk hríba dubového).
 
Výskyt: august – november.

 

 

Prejdi na mapu chodníka