Košicko-bohumínska železnica viedla medzi Bohumínom a Košicami. Prevádzkovala ju súkromná železničná spoločnosť. V roku 1864 bol vo Viedni vydaný Pamätný spis o tejto železnici, ktorý navrhoval železničnú trať z Košíc údoliami riek Hornád, Váh a Kysuca cez Jablunkovský priesmyk do Bohumína. Koncesiu na výstavbu a prevádzku trate získalo v roku 1866 konzorcium belgických podnikateľov, súrodencov Richeových. Stavba mala pôvodne začať od Košíc, no na podnet sliezskych priemyselníkov sa začala budovať od Bohumína. S prácami sa začalo koncom roka 1867 a 5. mája 1869 bol otvorený 32 km dlhý úsek z Bohumína do Tešína. Po finančných problémoch stavbu prevzala od 1. apríla 1869 Anglo-rakúska banka a trať bola do končená v celej plánovanej dĺžke 12. marca 1872. Košicko-bohumínska železnica bola stavaná ako jednokolájná (druhá koľaj sa mala položiť iba v prípade, ak príjem na 1 km trate prekročí hodnotu 150 000 zł). Spodok pre dve koľaje bol budovaný len na úseku Vrútky – Český Těšín, kde sa predpokladal rýchly nárast prepravy. Náročný horský terén ( 41 % trate ležalo v oblúkoch , 88 % na sklone ) však kládol na stavitelov i tak vysoké nároky: museli premiestniť asi 17,6 mil metrov kubických zeminy, vybudovať zárezy a násypy vysoké až 26 m ( 74 % trate ležalo na násypoch, 26 % v zárezoch, 869 mostov a priepustov a spolu 2200 m tunelov (najdlhšie boli Strečniansky – 524 m , Margecanský – 431 m a Kralovanský – 401 m , ktoré sa budovali so šírkou v úrovni nivelety koľaje 4,4 m a výškou od tejto úrovne 6 m ) . Šírka hlavy pláne bola na trati 4 m , v úsekoch s opomými múrmi 4,4 m , neskôr bola upravená jednotne na 4,9 m. Najmenší oblúk mal polomer 250 m. Na rýchlo postupujúcej stavbe pracovalo 935 murárov, 2140 tesárov, 482 kamenárov, 738 minérov, 152 lamačov kameňa a 953 iných remeselníkov.

Stavba sa realizovala len pomocou tažných zvierat, povozov alebo kár a v niektorých obdobiach na stavbe pracovalo súčasne až 17 000 robotníkov. Prvý skúšobný vlak z Tešína do Žiliny prišiel dňa 20. decembra 1870 a oficiálne tento úsek otvorili 8. januára 1871. Trať zo Žiliny do Popradu otvorili pred Vianocami 8. decembra 1871 . Miestne železnice boli takmer všetky v majetku alebo v prevádzke Košicko-bohumínskej železnice. Medzi prvými bola postavená trať z Čadce do Serafínova s pokračovaním do Poľska na Zwadoň, otvorená 3. novembra 1884.

Náklady na výstavbu dosiahli 58 237 800 zlatých a po jednokolajnej trati v začiatkoch premával jeden pár zmiešaných vlakov. Vzdialenosť 367 km prekonali za 13 hodín a 18 minút.