Hmyz
v Rudinke

Babôčka pávooká (inachis io)

 

Možno ju spoznať podľa nápadnej kresby ôk na vrchnej strane krídel, ktorá má odstrašiť nepriateľa. Vyskytuje sa na suchých a teplých stanovištiach. Motýľ vytvára dve generácie ročne. Prezimuje na povalách, v pivniciach, v dutých kmeňoch stromov. Čierne húsenice sa živia predovšetkým listami přhľavy. 

rozmer: 3 – 15 cm 

Bystruška fialová (carabus violaceus)

 

Za súmraku a v noci vylieza z úkrytov za potravou. Vie rýchlo behať. Chytá hmyz, mäkkýše a iné drobné živočíchy. Tvrdé krídla ( krovky ) sú zarastené a druhý pár krídel chýba. Cez deň sa väčšinou ukrýva pod kameňmi, kôrou stromov a rastlinnými zvyškami. Patrí do jednej z najpočetnejších čeľadí, obsahuje až 25 000 druhov, pričom u nás z nich žije asi 500.

rozmer: 25 – 35mm 

Kliešť obyčajný (ixodes ricinus)

 

Je najrozšírenejší druh klieštovitého parazita v našich končinách. Samice dokážu byť prisaté na hostitelovi 5 až 14 dní, pričom zväčšujú svoju hmotnosť až 200 krát. Samček saje krv len minimálne. Prirodzením prostredím pre kliešte sú vlhké lesné a lúčne porasty, ale aj parky a okolie vodných tokov. Ich pohyb je obmedzený, držia sa nízko v krovinách, alebo v tráve.

rozmer: 2,2-2,6 mm 

Koník lúčny (chorthippus montanus)

 

Druh široko rozšírený v celej Európe s výnimkou Britských ostrovov, na východe zasahuje cez Turecko a Kazachstan až do Mongolska. Ide o vlhkomilný druh, obýva predovšetkým vlhké lúky a mokrade. Farba tela je najčastejšie zelená. Podávajú jedinečný výkon tým, že dokáže preskočiť vzdialenosť dvadsaťnásobne dlhšiu, ako je celé jeho telo.

rozmer: 17 – 25 mm – samice

Lienka sedembodková (coccinella septempunctata)

 

Vyskytuje sa v rozličných biotopoch od nížin až po horské oblasti. Spočiatku sa živí aj peľom a nektárom, no ked sa objavia prvé vošky, postupne sa stávajú iba tie jej hlavnou potravou. Spolu s lienkou dvojbodkovou sú rovnako rozšírené a často vyskitujúce sa v prírode.
rozmer: 5-8mm

Lykožrút smrekový (ips typographus)

 

Patri v strednej Európe k najvýznamnejším škodcom lesov. V podmienkach Slovenska má najčastejšie 2-3 generácie do roka. Prvé rojenie začína v dňoch, kedy priemerná teplota presahuje 16 ° C (vlastný let prebieha pri teplotách nad 20 ° C).Prvý vniká pod kôru samček, za ním prichádzajú 2 – 3 samičky, ktoré vyhryzajú 6-12 cm dlhú materskú chodbu.
rozmer: 4-5,5 mm

Mravec hôrny / lesný (formica rufa)

 

Tento druh sa prirodzene vyskytuje v Európe a Malej Ázii, no dnes ho môžme nájsť aj v Sevemej Amerike. Je schopný vystreknúť zo zadočku kyselinu mravčiu, túto schopnosť používa väčšinou na obranu. Velké kolónie môžu mať 100 000 až 400 000 robotnic a 100 královien. Podľa odhadov je hmotnosť všetkých mravcov na Zemi rovná hmotností všetkých ľudí.
rozmer: 4,5 – 9 mm

Včela medonosná (apis mellifera)

 

Včelstvo je zo sociologického hľadiska rodina tvorená matkou a jej potomkami – robotnicami a trúdmi. Každá robotnica má relatívne krátky život. Tri dni po vyliahnutí čistí plásty a chystá ich na kladenie vajíčok. Potom sa asi desať dní stará o larvy. Po dvanástom dni vychádza z úla. Od dvadsiateho prvého dňa už lieta po okoli, prináša vodu, nektár a peľ.
rozmer: cca 16 mm

 

 

Prejdi na mapu chodníka