Lesné
vtáctvo
Ďateľ veľký (dendrocopos major)
Náš najhojnejší d’atľovitý vták, ako všetky d’atle, je aj on zákonom chránený. Nájdeme ho všade od nížin až po hornú hranicu lesa. Samček má temeno nevýrazne tmavočervené, samička má temeno hlavy len čierne. Živí sa podkôrnym hmyzom a semenami ihličnatých stromov. V poslednom období sa však sťahuje aj do miest, kde mu vyhovujú aj zateplené budovy.
Rozpätie krídel až 39 cm.
Záznam z monitoringu chránených druhov živočíchov v územnej pôsobnosti Správy CHKO Kysuce, kde sa Ďateľ veľký ukázal si môžete pozrieť na nasledujúcom videu.
Pinka lesná (fringilla coelebs)
Je to azda náš najhojnejší malý vták rozšírený od nížin až po hornú hranicu lesa. Sťahovavý druh. Mnohé jedince , najmä staršie samce, však zostávajú po celú zimu v strednej Európe v blízkosti ľudských sídel. V potrave prevažujú semená a plody, v menšej miere hmyz. Potrava tohto druhu sa mení v závislosti od ročného obdobia. Začiatok prvého hniezdenia je koncom apríla až v mája, druhého v júni. Výber miesta pre hniezdo i jeho stavba sú starosťou samice.
Pinka má neobyčajne úhľadné a možno povedať aj dobre maskované hniezdočko. Vije ho v rázsoškách liesky alebo hlohu či brezy. Zvnútra je vystlané hebkou rastlinnou vlnou a srsťou lesnej zveri a zvonka ho maskujú šupinky kôry a lišajníky práve z toho stromu, na ktorom hniezdo je. Pinka je aj vynikajúci spevák. Kým samička stavia hniezdo alebo zahrieva vajíčka, samček sa stará o spestrenie koloritu svojím prenikavým spevom.
Rozpätie krídel až 28 cm.
Hýľ lesný / obyčajný (pyrrhula pyrrhula)
Vyskytuje sa po celom území Slovenska od 500 m.n.m až po hornú hranicu lesa. Hniezdi na stromoch alebo kríkoch dva razy do roka. Živí sa semenami, plodmi a mládatá aj hmyzom. Na jar však dokáže skonzumovať pomerne velké množstvo púčikov, čím môže spôsobiť škody v ovocných sadoch. Samička znáša 4 – 5 vajec, na ktorých sedí 13 – 14 dní. V mimohniezdnom čase je častým hosťom v údoliach a nížinách.
Rozpätie krídel až 9 cm.
Na videu môžeme vidieť napravo samicu Hýľa a naľavo samca Hýľa obyčajného.
Kukučka jarabá (cuculus canorus)
Kukučka jarabá, resp . obyčajná, obýva lesíky, okraje listnatých a miešaných lesov, remízky, háje a okraje rybníkov, pasienky so skupinami stromov a vystupuje až do výšky 1 500 m. Žijú na celom území Slovenska a sú chránené pre užitočnosť.
Samička znáša vajíčka do hniezd iných vtákov. Je sťahovavá, prilieta v druhej polovici aprila až v máji. Do jedného hniezda ukladá vždy iba 1 vajce. Živia sa hmyzom, často chlpatými húsenicami.
Rozpätie krídel až 65 cm.
Myšiak lesný / obyčajný (buteo buteo)
Obýva rozsiahly areál pokrývajúci väčšinu Európy, Áziu od Uralu po Tichý oceán, vrátane Tibetu, Himalájí a Kórejského polostrova až Japonsko. Hniezdi v najrozličnejších typoch lesov, od lužných až do horských, ale aj v polhých lesíkoch. Pre pomeme slabé nohy s krátkymi pazúrmi môže myšiak loviť len malú korisť. Viac ako polovicu potravy myšiaka tvorí hraboš polný. Znášanie vajec začína koncom marca s počtom vajec 2 až 4.
Rozpätie krídel až 130 cm.
Drozd čierny (turdus merula)
Existujú dve formy čiernych drozdov. Jedna žije v lesoch, je velmi plachá a druhá sa prispôsobila životu v mestách, kde dokáže prezimovať. Do teplých krajín odlietajú prevažne samice s mládatami. Živí sa hlavne dáždovkami, ale nepohrdne hmyzom, červami, semenami a ovocím. Mladé samce sú hnedé, nemajú očný krúžok a majú tmavý zobák. Hniezdi 2 krát do roka, v mestách aj 3 krát. Hniezdo stavia samička.
Rozpätie krídel až 40 cm.
Sojka škriekavá (garrulus glandarius)
Sojka škriekavá, resp. obyčajná, je najpestrejšie sfarbený krkavcovitý vták. Jej let vyzerá ako pomalý a ťažkopádny. Pri vyrušení hlasito ostro škrieka. Rada sa peleší v mraveniskách s našuchoreným perím. Inak sa živia na jar a v lete prevažne hmyzom, žabami, jaštericami a myšami.
Samička znáša 4 až 7 vajec a v sedení na nich sa striedajú obaja rodičia. Sojky sa považujú za strážcov lesa, lebo svojím škriekaním upozorňujú ostatnú zver na nebezpečenstvo.
Rozpätie krídel až 58 cm.
Sýkorka bielolíca / veľká (parus major)
Je jedným z najprispôsobivejších a najrozšírenejších európskych druhov vtákov. Hniezdi takmer vo všetkých druhoch lesov, záhrad, parkov a mnohých biotopoch polnohospodárskej krajiny. Hniezdo stavia iba samica a potom do neho kladie okolo desať vajíčok. Často hniezdia dvakrát v jednej sezóne. Pre svoje mládatá bežne zozbiera 500 húseníc denne. Najvyšší zistený vek bol asi 15 rokov. Mládatá ostávajú s rodičmi aj cez zimu.
Rozpätie krídel až 25 cm.
V okolí sa nachádza
