Nejedlé
a jedovaté huby
Muchotrávka červená (amanita muscaria)
Vyskytuje sa v ihličnatých aj v listnatých lesoch, a to dosť hojne. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule, ale i v severnej Afrike a v Austrálii. Je to najkrajšia huba našich lesov. To, že je jedovatá, vie snáď každý hubár.
Okrem muchotrávky červenej rastie u nás zriedkavo aj jej príbuzná muchotrávka kráľovská Amanita regalis. Všetky vonkajšie znaky má rovnaké ako muchotrávka červená, líši sa od nej iba tmavohnedou farbou klobúka a okrovožltkastými bradavkami na klobúku. Rastie v smrekových lesoch, najčastejšie vo vyšších polohách. Má podobné jedovaté účinky ako muchotrávka červená.
Výskyt: august – november
Čechračka podvinutá (paxillus involutus)
Rastie v ihličnatých aj listnatých lesoch. Často sa vyskytuje i mimo lesa v parkoch, v záhradách alebo v tráve medzi nízkymi krikmi ďaleko od lesa. Je rozšírená celom miernom pásme sevemej pologule. Donedávna sa pokladala za jedlú hubu podradnej kvality. Skúsenosi z ostatných rokov však ukázali, že časté požívanie čechračky podvinutej zapríčinilo ťažké ochorenia, ba i smrť. Preto ju na jedenie neodporúčame.
Klobúk má 40-120 mm v priemere. Lupene sú 4-6 mm široké, tenké a husté, na hlúbik zbiehavé. Hlúbik je 30-60 mm dlhý a 10-20 mm hrubý, valcovitý, plný, tuhý, hladký a holý, žltookrový alebo okrovohnedastý; po otlačení zvyčajne hnedne.
Dužina je mäkká a šťavnatá, najprv žltkastobelavá, potom hnedastá, varením černie. Chuť má kyslastú a vôňu príjemnú, hubovú, pomerne slabú.
Výskyt: jún – november.
Hodvábnica veľká (entoloma sinuatum)
Je to prudko jedovatá huba, nebezpečná najmä preto, že tvarom a farbou hlúbika sa podstatne neliši od čírovnice – májovky. Takisto aj farba a vôňa dužiny je podobná. Je rozšírená v celom miemom pásme severnej pologule, predovšetkým v listnatých lesoch.
Robustný valcovitý hlúbik je dlhý 4 – 12 cm a hrubý 0,5 – 3 cm, výtrusný prach mäsovoružový až mäsovočervenkastý, dužina biela, lesklá, s vôňou po čerstvej múke.
Výskyt: máj – september.
Rýdzik kravský (lactarius torminosus)
Je to nejedlý, ostro pálčivý druh, ktorý môže citlivým osobám zapríčinit miemu otravu. V minulosti ho považovali za jedovatý. Vyskytuje sa väčšinou skupinovo ako na suchých tak aj na vlhkých pôdach, v lesoch, na okraji lúk, v parkoch a záhradách. Na našom území je to dosť hojný druh. Niekedy sa na hlúbiku môžu objaviť ružovkasto oranžové škvrny.
Klobúk je v priemere 50- 120 mm, za mlada je klenutý, v strede pupkovito vtlačený, nápadne podvinutý okraj. Lupene sú 3- 4 mm široké, tenké, husté, ružovožltkasté, zbiehavé na hlúbik. Hlúbik je valcovitý, tvrdý, krehký, 30- 70 mm dlhý a 10- 25 mm hrubý, holý, hladký al. trocha jamkatý, červenkastý, dolu bledší, najprv vypchatý, neskôr dutý.
Dužina je biela, pod klobúkom ružová, chuť má pálčivú a vôňu nenápadnú.
Výskyt: júl – október.
Hríb satanský (boletus satanas)
Rastie v svetlých listnatých lesoch, najmä pod bukmi, dubmi a hrabmi. Je to teplomilný hríb, rozšírený v teplých oblastiach Európy. Ide o jedovatý hríb, najmä za surova, ale smrteľné otravy nespôsobuje. Otrava sa prejavuje kŕčovitým dávením, ktoré trvá často aj 6 hodín. Mladé plodnice lákajú krásou, staré naopak, nepríjemným zápachom odpudzujú.
Klobúk má 60-250 mm v priemere, je sivobelavý, bledo sivožltkastý, bledohnedastý, často so zelenkastým nádychom alebo na daktorých miestach až špinavozelený. Hlúbik je 40-120 mm dlhý a 40-150 mm hrubý sfarbený na žlto a červeno. Raz prevláda žltá farba, inokedy červená.
Výskyt: júl – september.
Muchotrávka tigrovaná (amanita pantherina)
Je to prudko jedovatá huba, spôsobuje vážne otravy. Podobá sa muchotrávke hrubej s ktorou si ju neskúsení hubári často zamieňajú. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule. Príznaky otravy sa po jej požití prejavujú neskôr – asi po 6-8 hodinách.
Klobúk má na okraji krátko ryhovaný, pokrytý belavými chrastami, niekedy (po dažďoch) aj holý, žltohnedý, sivohnedý až sivookrový, v strede tmavší, niekedy až tmavohnedý. Lupene sú biele. Hlúbik býva tenší ako u muchotrávky červenkastej.
Výskyt: august – november.
Muchotrávka zelená (amanita phalloides)
V miernom pásme severnej pologule je to najjedovatejšia huba, ktorá spôsobuje smrteľné otravy. U nás si každý rok vyžiada zbytočne niekoľko ľudských životov. Bez dokonalej znalosti tejto huby by sa nemali hubári ani vydávať do lesa. Rastie v listnatých aj v ihličnatých lesoch.
Muchotrávka zelená obsahuje niekoľko toxínov, z ktorých najjedovateší je amanitín, ktorý poškodzuje bunky pečene. Zvlášť citliví na amanitín sú starí ľudia a deti.
Výskyt: júl – október.
Bedlička ostrošupinatá (echinoderma asperum)
Bedlička ostrošupinatá rastie jednotlivo alebo v skupinkách na bohatej vápenatej pôde pri cestách a lesoch. Dužina je biela, má nepríjemný zápach. Výzorom pripomína bedlu, pritom je jedna z najjedovatejších húb vôbec. Dokázalo sa, že obsahuje podobné jedy ako muchotrávka zelená.
Klobúk je zamlada kužeľovitý až zvonovitý, v dospelosti sa rozprestiera. Je 12 až 15 cm široký, hrdzavohnedý, pokrytý žltými alebo tmavohnedými ostnitými šupinami. Lupene sú biele, pri hlúbiku voľné, husté, tenké, s nerovným ostrím. Belavý hlúbik je 12 cm vysoký a 1 až 2 cm hrubý. šupiny sú rovnako sfarbené ako šupinky klobúka. Hlúbik je vajcovytého tvaru.
Výskyt: august – november.